Ako sa chladili domy pred 100 rokmi, keď nebola klimatizácia?

Kým dnes sa počas horúčav spoliehame na klimatizácie a ventilátory, naši starí rodičia museli zvládať letné teploty úplne inak. Napriek tomu sa mnohé historické domy prehrievali výrazne menej ako niektoré moderné novostavby. Tajomstvo spočívalo v architektúre, ktorá rešpektovala prírodu, orientáciu domu aj miestne klimatické podmienky.

Počet tropických dní na Slovensku rastie a horúčavy sa stávajú bežnou súčasťou leta. Klimatizácia je síce účinným riešením, no zároveň zvyšuje spotrebu elektriny a pri nesprávnom používaní môže predstavovať zdravotné riziká.

Odborníci preto upozorňujú, že mnohé princípy tradičného staviteľstva majú aj dnes čo ponúknuť.

Hrubé múry ako prirodzená ochrana pred horúčavou

Jedným z najdôležitejších prvkov tradičných domov boli masívne kamenné alebo hlinené múry.

Kým dnešné ľahké konštrukcie reagujú na zmenu teploty veľmi rýchlo, hrubé múry fungujú ako tepelný akumulátor. Počas dňa absorbujú teplo a do interiéru ho prepúšťajú len veľmi pomaly.

Vďaka tomu zostávalo vo vidieckych domoch príjemne aj počas najteplejších dní.

„V starých domoch sa často stretávame s múrmi hrubými 50 až 80 centimetrov. Takáto konštrukcia dokáže výrazne spomaliť prenikanie tepla do interiéru a vytvára stabilnejšiu vnútornú klímu,“ vysvetľuje stavebný odborník a energetický poradca Ing. Martin Kováč.

Pivnice boli prirodzenou klimatizáciou

Takmer každý tradičný dom mal pivnicu.

Neslúžila len na skladovanie potravín. Predstavovala aj významný prvok regulácie teploty.

Podzemné priestory si počas celého roka udržiavajú relatívne stabilnú teplotu približne 8 až 12 stupňov Celzia. Chlad z pivnice prirodzene prenikal do obytných častí domu.

Niektoré domy boli navrhnuté tak, aby vzduch prúdil medzi pivnicou a obytnými miestnosťami, čím vznikal prirodzený chladiaci efekt.

Okná neboli orientované náhodou

Naši predkovia veľmi dobre vedeli, kde vychádza a zapadá slnko.

Preto orientovali domy tak, aby sa počas leta minimalizovalo prehrievanie interiéru.

Najväčšie okná smerovali často na východ alebo juhovýchod. Západná strana, ktorá je počas leta vystavená najintenzívnejšiemu popoludňajšiemu slnku, mala menšie okenné plochy.

Dôležitú úlohu zohrávali aj presahy striech, drevené okenice či verandové priestory.

Strom bol lepší ako klimatizácia

Staré gazdovstvá zriedkavo vznikali bez stromov. Lipy, orechy či ovocné stromy vytvárali prirodzený tieň a chránili dom pred priamym slnečným žiarením.

Vedci dnes potvrdzujú, že vzrastlý strom dokáže ochladiť svoje okolie o niekoľko stupňov. Navyše znižuje prehrievanie fasád a striech. To, čo dnes nazývame adaptačnými opatreniami na klimatickú zmenu, bolo kedysi prirodzenou súčasťou života.

 

Skúsenosť človeka: V starom dome som klimatizáciu nikdy nepotreboval

Jedným z ľudí, ktorí rozdiel medzi moderným a tradičným bývaním zažili na vlastnej koži, je 64-ročný Ján z Oravy.

„Dvadsať rokov som býval v novšom rodinnom dome. Keď prišli horúčavy, podkrovie bolo neznesiteľné. Potom sme zrekonštruovali starý kamenný dom po starých rodičoch a rozdiel bol obrovský,“ hovorí.

Podľa jeho slov teplota vo vnútri domu zostávala príjemná aj počas najhorúcejších dní.

„Keď bolo vonku 34 stupňov, v dome sme mali približne 23 až 24. Klimatizáciu sme nikdy nepotrebovali. Večer sme otvorili okná, dom sa prirodzene vyvetral a ráno bol opäť chladný.“

Mladá rodina objavila výhody tradičnej architektúry

Podobnú skúsenosť opisuje aj manželský pár Petra a Michal z okolia Banskej Štiavnice.

Pred tromi rokmi sa rozhodli zrekonštruovať viac ako storočný dom.

„Mnohí nás odhovárali. Tvrdili, že staré domy sú neefektívne. Po prvom lete sme však pochopili, prečo naši predkovia stavali práve takto,“ vysvetľuje Petra.

Rodina si pochvaľuje najmä hrubé múry a veľkú pivnicu.

„Keď prídeme z rozpáleného dvora do domu, okamžite cítime rozdiel. Je to prirodzený chlad, nie umelo vyrobený vzduch z klimatizácie.“

Čo si môžeme vziať z minulosti?

Odborníci zdôrazňujú, že návrat do minulosti nie je potrebný. Mnohé princípy tradičného staviteľstva však možno úspešne kombinovať s modernými technológiami.

Patria medzi ne:

• kvalitná tepelná izolácia,
• exteriérové tienenie okien,
• zelené strechy,
• výsadba stromov v okolí domu,
• využívanie pivničných a podzemných priestorov,
• správna orientácia stavby voči svetovým stranám.

Budúcnosť môže byť ukrytá v minulosti

Klimatická zmena prináša čoraz častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav. Architekti aj energetickí experti preto čoraz častejšie upozorňujú, že riešenia nemusíme hľadať len v moderných technológiách.

Mnohé z nich poznali už naši predkovia.

Hrubé múry, pivnice, tienenie stromami či premyslená orientácia domu predstavujú princípy, ktoré fungovali pred sto rokmi a môžu pomáhať aj dnes.

V čase rastúcich cien energií a extrémneho počasia sa tak ukazuje, že niekedy sa oplatí pozrieť do minulosti, aby sme našli odpovede na problémy budúcnosti.