Prečo je na sídlisku o 10 °C viac ako v lese?

 

 

Betón sa rozpáli na viac ako 50 °C, asfalt dokáže dosiahnuť aj 70 °C a obyvatelia miest sa počas horúcich dní doslova dusia. Kým v neďalekom lese panuje príjemných 25 °C, na sídlisku môže byť pocitová teplota aj o 10 stupňov vyššia. Vedci tento jav nazývajú mestský tepelný ostrov a jeho dôsledky pociťujeme čoraz intenzívnejšie aj na Slovensku.

Mesto ako obrovský radiátor

Mestský tepelný ostrov vzniká vtedy, keď zastavané územie absorbuje a následne vyžaruje výrazne viac tepla než okolité prírodné prostredie.

Hlavným dôvodom sú materiály, z ktorých sú mestá postavené. Asfalt, betón, tehla či strešné krytiny počas dňa pohlcujú slnečné žiarenie a ukladajú ho vo forme tepla. Po západe slnka ho postupne uvoľňujú späť do okolia.

Výsledkom je, že zatiaľ čo les alebo lúka sa večer rýchlo ochladia, sídliská zostávajú rozpálené ešte dlho do noci.

Práve preto sa v mestách čoraz častejšie objavuje fenomén tropických nocí, keď teplota neklesne pod 20 °C ani nad ránom.

Prečo je v lese chladnejšie?

Les funguje ako prirodzená klimatizácia.

Stromy poskytujú tieň, ktorý zabraňuje prehrievaniu pôdy. Zároveň prostredníctvom procesu evapotranspirácie uvoľňujú do ovzdušia vodnú paru. Pri odparovaní vody sa spotrebúva tepelná energia, čím sa okolie ochladzuje.

Jeden vzrastlý strom môže počas horúceho letného dňa odpariť desiatky až stovky litrov vody. Jeho chladiaci efekt sa prirovnáva k výkonu viacerých klimatizačných jednotiek.

V lese navyše prakticky nenájdeme veľké plochy asfaltu ani betónu, ktoré by akumulovali teplo.

Rozdiel môže byť aj viac ako 10 °C

Merania z európskych miest ukazujú, že počas extrémnych horúčav môže byť rozdiel medzi centrom mesta a okolitou krajinou 5 až 10 °C.

Najvýraznejšie sa tento efekt prejavuje:

• na sídliskách s minimom zelene,
• v centrách miest s hustou zástavbou,
• na veľkých parkoviskách,
• v priemyselných zónach,
• v oblastiach s vysokou koncentráciou dopravy.

Mnohí obyvatelia poznajú tento jav intuitívne. Stačí sa počas letného popoludnia prejsť z rozpáleného sídliska do mestského parku alebo lesa. Pocitový rozdiel býva okamžitý.

Klimatická zmena problém zhoršuje

Počet horúcich dní na Slovensku dlhodobo rastie. Letné horúčavy sú častejšie, intenzívnejšie a trvajú dlhšie ako pred niekoľkými desaťročiami.

To znamená, že mestské tepelné ostrovy sa stávajú čoraz väčším problémom.

Najohrozenejší sú:

• seniori,
• malé deti,
• chronicky chorí ľudia,
• osoby s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Práve v mestách počas vĺn horúčav rastie počet zdravotných komplikácií, kolapsov či hospitalizácií.

Asfalt verzus tráva

Povrchová teplota jednotlivých materiálov sa môže dramaticky líšiť.

Počas slnečného letného dňa môže mať:

Povrch	Teplota
Asfalt	50 – 70 °C
Betón	40 – 60 °C
Umelý trávnik	50 – 80 °C
Prírodná tráva	25 – 35 °C
Lesná pôda v tieni	20 – 30 °C

Rozdiel nie je len v číslach. Každý stupeň navyše zvyšuje tepelnú záťaž pre ľudský organizmus.

Ako môžu mestá znížiť prehrievanie?

 

Odborníci upozorňujú, že riešenia existujú a mnohé z nich sú relatívne jednoduché.

Viac stromov – Výsadba stromov patrí medzi najefektívnejšie opatrenia. Stromy nielen tienia, ale zároveň prirodzene ochladzujú vzduch.

Zelené strechy – Vegetačné strechy dokážu znížiť prehrievanie budov, zachytávať dažďovú vodu a zlepšovať mikroklímu.

Menej betónu – Moderné urbanistické projekty sa snažia nahrádzať nepriepustné povrchy zelenými plochami alebo materiálmi, ktoré menej akumulujú teplo.

Vodné prvky – Fontány, jazierka a dažďové záhrady pomáhajú vytvárať príjemnejšie prostredie počas horúcich dní.

Budúcnosť miest bude zelenšia alebo horúcejšia

Mestské tepelné ostrovy už nie sú problémom vzdialenej budúcnosti. Sú realitou, ktorú obyvatelia slovenských miest pociťujú každé leto.

Urbanisti, klimatológovia aj zdravotní experti sa zhodujú, že bez väčšieho množstva zelene, kvalitného plánovania a adaptácie na meniacu sa klímu budú mestá čeliť stále intenzívnejším horúčavám.

Rozdiel medzi rozpáleným sídliskom a chladivým lesom pritom nie je len otázkou komfortu. V čase klimatických zmien sa stáva otázkou zdravia, kvality života a odolnosti našich miest voči extrémnemu počasiu.

Peter z Banskej Bystrice okúsil obidve strany mince.

„Na sídlisku som v lete nemohol spať. V lese nepotrebujem ani ventilátor“

Rozdiel medzi mestským sídliskom a bývaním v blízkosti lesa nie je len teoretickou témou klimatológov. Potvrdzujú ho aj ľudia, ktorí zažili oba svety na vlastnej koži.

„Takmer tridsať rokov som býval na košickom sídlisku. V lete sa byt na siedmom poschodí menil na skleník. Večer boli steny ešte stále rozpálené a teplota v spálni neklesla ani po polnoci. Ventilátor išiel celú noc a aj tak sa nedalo poriadne spať,“ spomína 58-ročný Peter, ktorý sa pred niekoľkými rokmi presťahoval do domu na okraji lesa.

Podľa jeho slov si rozdiel uvedomil už počas prvého leta.

„Keď som vyšiel večer na terasu, okamžite som cítil chladnejší vzduch. Po západe slnka sa okolie rýchlo ochladilo. Stromy vytvárajú tieň počas celého dňa a vzduch je vlhší. Dnes nemám klimatizáciu ani ventilátor a spí sa mi lepšie ako kedysi v meste.“

Peter tvrdí, že najväčší rozdiel cíti počas extrémnych horúčav.

„Keď v správach hlásia 35 stupňov, na sídlisku je to medzi panelákmi často ešte horšie. Betón a asfalt sálajú teplo zo všetkých strán. Tu pri lese síce teplomer ukáže podobnú hodnotu, ale pocitovo je to úplne iný svet. Stačí vojsť medzi stromy a človek má pocit, že sa ochladilo o niekoľko stupňov.“

Jeho skúsenosť potvrdzujú aj odborné merania. Stromy dokážu výrazne znižovať teplotu prostredia a vytvárať prirodzenú mikroklímu. Práve preto sa dnes mestá snažia vysádzať viac zelene a obmedzovať rozsiahle betónové plochy, ktoré prehrievanie ešte zhoršujú.

„Nikdy by som neveril, aký veľký rozdiel dokáže urobiť obyčajný les. Dnes už chápem, prečo sa hovorí, že stromy sú najlepšia klimatizácia,“ dodáva Peter.